História obce
Miestna časť Dolný Lieskov
História Dolného Lieskova sa datuje do roku 1327 ako Maior villa Lyzkocz, patrila Miklošovi Balogovi. Bola to časť vyňatá z majetku košeckého hradu, v roku 1330 pod názvom pod názvom Leskouecz, Lieskowecz, v roku 1943 už pramene rozlišovali Malý a Veľký Lieskovec, v roku 1598 to už bola obec Lieskowecz a od roku 1773 sa datuje aj ako obec Dolný Lieskov.
Obec bola začlenená do Trenčianskej stolice (neskôr župa). Patrila zemianskym rodinám Lieskovských. V roku 1598 mala obec 14 zemianskych domov, v roku 1724 mala 6 daňovníkov (želiarov), v roku 1784 mala 30 domov, 33 rodín a 198 obyvateľov. V roku 1828 mala 16 domov a 175 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom. V 19. storočí boli majiteľmi dolnolieskovskeho panstva nemeckí a uhorskí šľachtici. Známe sú mená grófov Cyulayho, Rambuisopeka, Hýra a Karl Karlsteina z Lichtenfeldu.
Od roku 1920 spravovala dolnolieskovske panstvo rodina Taranzová, ktorá ho zveľaďovala do roku 1948. Po roku 1948 znárodnením prešiel všetok majetok do vlastníctva štátu. Najväčší majetok tvorili lesy, pasienky a kaštieľ zo 17. storočia, s rozsiahlym parkom, kde sa doteraz zachovali vzácne dreviny, medzi ktoré patrí aj vzácna 350 – ročná, zákonom chránená lipa malolistá, ktorá patrí medzi tretiu najväčšiu a najstaršiu v okrese. V besiedke, vytvorenej medzi jej hrubými ramenami, písal významný maďarský spisovateľ Kálman Mikszáth (1874 – 1910) dielo „Dáždnik svätého Petra“. Uprostred parku je rybník s malým ostrovčekom, na ktorom pôvodne rástla lipa. Dnes tu namiesto nej stojí besiedka ku ktorej vedie drevený mostík.
Neoddeliteľnú časť historie Dolného Lieskova tvorí miestny rímsko-katolický kostol. Je zasvätený svätým Anjelom Strážcom. Bol postavený v roku 1754 v barokovom štýle. Kultúrno-historickú hodnotu majú i oltáre a kazateľnica s krstiteľnicou pochádzajúce z 2 polovice 18. storočia.
Pečať Dolného Lieskova bola prvý krát použitá v roku 1863. V nej v dvoch vodorovných riadkoch je cez pečatné pole nápis ALSO LIESKO. Dnešný názov obce sa začal používať v roku 1927.
Miestna časť Tŕstie
História Tŕstia sa datuje od roku 1330, keď panovník Karol Róbert daroval Andrejovi Čiernemu obec s názvom Nádasd vyčlenenú z hradu Košeca. Od roku 1510 sa uvádza s názvom Tstená a až po roku 1598 pod názvom Trstie, ktoré sa zmenilo na Trstye a v roku 1907 na Térnádasd. V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa názov obce opäť zmenil definitívne na Tŕstie. V 70-tich rokoch bola obec pričlenená do strediskovej obce Lieskov ako miestna časť.
Majiteľmi obce bola pôvodne zemianska rodina Trstianskych. Na jej území sa nachádzal neskorenesančný kaštieľ, ktorý bol súčasťou dolnolieskovskeho veľkostatku a v roku 1921 prešiel do správy rodiny Taranzových.
Z histórie Tŕstia nemôžeme vynechať Jána Trstianskeho (nar. 1705), ktorý bol profesorom prvej slovenskej univerzity v Trnave. Narodil sa tu aj básnik a pedagóg Ján Andreae – Kardoš, ktorý pôsobil po ukončení štúdia ako rechtor na šľachtickej škole v Okoličnom (1648-1652), odkiaľ prešiel na mestskú školu v Nemeckej Lupči. Andreae pôsobil ako kazateľ na panstve Štefana Tokoliho, krátko aj ako pastor evenjelickej cirkvi v Trstenej a Ružomberku. Poslednou jeho zastávkou bola malá dedinka Baďan v Hontianskej stolici.
Tŕstie má dve nedatované pečate. Jedna pochádza z roku 1784 s priemerom 24 mm. V obraze je lemeš, čerieslo a kosa skrížená s hrabľami a kolopisom OSADA TERSTIE D. Ďalšia nedatovaná pečať Tŕstia je z roku 1851. V obraze je čerieslo a lemeš medzi dvoma klasmi, nad tým hviezda a písmeno P. V lemeši je drobná ružička. Kolopis pečate OSADA TRSTJE P.
